Žilinský kraj

Žilinský kraj má rozlohu 6 808,67 km2. Leží v severnej časti stredného Slovenska a rozlohou je 3. najväčším na Slovensku. Severná hranica kraja je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou a Poľskom. Na východe Žilinský kraj susedí s Prešovským, na juhu s Banskobystrickým a na západe s Trenčianskym krajom.

História

Prvé stopy osídlenia nachádzame na území kraja z mladšieho paleolitu. Slovania územie kraja osídľovali v 5. a 6. stor., z tohto obdobia je nájdené sídlisko v Žiline. Oblasť bola v 9. stor. začlenená do Veľkej Moravy, kedy začínalo aj pokresťančovanie obyvateľov a vytváranie územných celkov, hradných komitátov, z ktorých sa od 11. stor. už v rámci Uhorska vytvorili stolice.

Územie dnešného žilinského kraja patrilo od stredoveku až do r. 1848 do 4 stolíc: Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej. Neskôr, až do r. 1923 do rovnomenných žúp. Počas územnej reorganizácie za vlády Jozefa II. boli Oravská, Turčianska a Liptovská stolica súčasťou Banskobystrického dištriktu, Trenčianska patrila do Nitrianskeho (1785 - 1790). Až do r. 1848 bola väčšina územia kraja v držbe šľachtických rodov v rámci panstiev Orava, Likava. Liptovský Hrádok, Sklabiňa, Starý Hrad. Strečno, Teplička, Lietava, Bytča, Budatín a iných, ako aj menšej šľachty a cirkvi. Mestá sa zakladali na starých tržných miestach na nemeckom práve a na základe žilinského práva sa zakladali a rozširovali mnohé obce a mestečká. Na Liptove boli založené i mestá s banským právom.

V rokoch 1923 - 1928 bola podstatná časť dnešného Žilinského kraja začlenená do Považskej župy. V r. 1960 sa Žilinský kraj stal súčasťou Stredoslovenského kraja. V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súčasnosti je toto územie začlenené do Žilinského samosprávneho kraja, ktorý vznikol v r. 2001.

Demografia

Podľa počtu obyvateľov patrí Žilinský kraj medzi stredne veľké kraje. V žilinskom kraji je najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti v rámci krajov Slovenska (97,5 %). Kraj má 11 okresov, 315 obcí, z ktorých 18 má štatút mesta. K 31. decembru 2010 mal kraj 698 274 obyvateľov. Mestské obyvateľstvo tvorí viac ako 51 % z celkového počtu obyvateľov kraja. Vo vidieckych sídlach žije cca 49 % obyvateľov. Najviac zaľudnený je okres Žilina, najmenej okres Turčianske Teplice. Najväčšie mesto je krajské mesto Žilina. Ďalšie najľudnatejšie mestá sú Martin, ktorý bol a je kultúrnym centrom kraja, Liptovský Mikuláš a Ružomberok.

Hospodárstvo

Ekonomika kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúcimi sú priemysel, stavebníctvo a poľnohosp. Priemysel so svojim podielom na tvorbe hrubého produktu má dominantné postavenie. Ťažiskovými odvetviami sú strojárstvo, spracovanie kovov, dreva, chemická a textilná výroba, energetika, automobilová a celulózo-papierenská výroba. Najvýznamnejšími stavbami v poslednom období boli Vodné dielo Žilina, výstavba dopravného koridoru do Poľska a Česka a výstavba diaľnice. V oblasti poľnohospodárstva v štruktúre pôdy prevládajú lúky a pasienky nad ornou pôdou. Prevláda živočíšna výroba. V rastlinnej výrobe sa pestujú obilniny, krmoviny a najmä zemiaky.

V kraji je vybudovaných 11 vodných elektrární, najväčšími sú Čierny Váh (734 MWh), Liptovská Mara (198 MWh), Oravská priehrada. V roku 1997 bolo vybudované Vodné dielo Žilina.

Územím kraja prechádzajú dôležité medzinárodné cestné ťahy: E 50 Česko - Žilina - Košice - Ukrajina, E 75 (sever - juhozápad) Poľsko - Čadca - Žilina - Maďarsko a Rakúsko, E 77 Poľsko - Trstená - Dolný Kubín - Šahy - Maďarsko, E 442 Česko - Makov - Bytča - Žilina s pripojením na E 50 a E 75. Kraj má 8 hraničných priechodov, Svrčinovec, Čadca - Milošová, Makov, Klokočov s Českou republikou a Skalité, Oravská Polhora, Suchá Hora a Trstená s Poľskou republikou. Poloha žilinského kraja je významná aj pre železničnú dopravu. Je tu priame napojenie na Poľsko a Českú republiku. Centrálnym uzlom je Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom. V blízkosti Žiliny sa vybudovalo regionálne letisko v obci Dolný Hričov, ktoré má štatút verejného medzinárodného letiska.

Kraj má rozvetvenú sieť peňažných ústavov. Je tu viac ako 20 pobočiek rôznych bánk a sporiteľní.

Školstvo

V kraji je rozsiahla sústava škôl všetkých typov. Tvoria ju materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, zdravotnícke školy a špeciálne školy. Ich počet sa v súčasnom období mení. Pribúdajú cirkevné základné a stredné školy. Vysoké školstvo je zastúpené 4 školami. Žilinská univerzita, v Ružomberku je Katolícka univerzita, v Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, v Liptovskom Mikuláši je Vojenská akadémia. magisterskou prípravou.

Zdravotníctvo je zastúpené 8 nemocnicami, Fakultnou nemocnicou v Martine a Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Kraj má 10 polikliník, 4 špeciálne liečebne a liečebné kúpele v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Lúčkach a Korytnici. V kraji sa nachádzajú tiež štátne ústavy sociálnej starostlivosti, domovy dôchodcov, penzióny a rôzne neštátne sociálne zariadenia.

Infraštruktúra

Technická vybavenosť obcí a miest v kraji presahuje celoštátny priemer. Pitnou vodou z verejných vodovodov je zásobovaných 83 % obyvateľov, najviac z vodného zdroja Nová Bystrica na Kysuciach. Napojenie na kanalizačnú sieť v kraji je 44 %. V Žilinskom kraji sa splynofikovalo viac ako 31 % obcí. Medzi najdôležitejšie plánované akcie obcí a mikroregiónov patrí budovanie a rekonštrukcia vodovodov, kanalizácie a čističiek odpadových vôd, rekonštrukcia ciest a celkové skvalitnenie podmienok života obyvateľov.

Kultúra

Žilinský kraj má 23 národných kultúrnych pamiatok, 1 mestskú pamiatkovú rezerváciu, 3 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, 19 pamiatkových zón.

Cestovný ruch

Na území kraja boli vyhlásené 3 národné parky - Malá Fatra, Vysoké Tatry a Nízke Tatry, 4 chránené krajinné oblasti, 67 národných prírodných rezervácií a ďalšie prírodné rezervácie, pamiatky a maloplošné chránené územia. Kraj má dobré podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Je tu viac ako 700 ubytovacích zariadení s viac ako 20000 posteľami, 4 liečebné kúpele, termálne i kryté kúpaliská, prírodné a umelé vodné nádrže, lyžiarske vleky a lanovky, rôzne strediská agroturistiky, cyklotrasy a náučné chodníky. Tieto podmienky využívajú nielen domáci, ale aj mnohí zahraniční hostia. Význam cestovného ruchu je veľký a to najmä v oblasti Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry.

Kraj Žilina je súčasťou Euroregiónu Beskydy, ktorý vznikol v r. 2000 a nachádza sa v príhraničných oblastiach troch štátov Slovenskej, Českej a Poľskej republiky. Sídlo slovenskej časti regiónu je v Žiline.

Územie kraja možno rozdeliť na päť akoby aj geograficky samostatných celkov. Horné Považie, Kysuce, Oravu, Turiec a Liptov.

Zdroje: vlastné, www.portal.gov.sk